Deklarácia o zvrchovanosti SR bola prijatá pred 32 rokmi
17.07.2024
Bratislava
Bratislava
17. júla (TASR) - Od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej
republiky (SR) uplynie v stredu 17. júla 32 rokov. Poslanci vtedajšej
Slovenskej národnej rady (SNR) ju prijali 17. júla 1992. Bolo to v čase,
keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky (ČSFR), ale už prebiehali rozhovory českej a slovenskej
politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a
Čechmi.
Na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 je Výročie
prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR pamätným dňom Slovenskej
republiky.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. - 6. júna 1992, sa víťazné
politické subjekty v Čechách a na Slovensku, Občianska demokratická
strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), dohodli na
vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej
federácie. Zo strán, ktoré sa po voľbách dostali do parlamentu, mala
vznik samostatnej SR v programe len Slovenská národná strana (SNS).
Víťazné HZDS navrhovalo prijatie deklarácie aj novej Ústavy SR a
vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní.
Rokovania slovenskej a českej reprezentácie na čele s premiérmi
Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom sa začali krátko po voľbách 9.
júna 1992. Pre odlišné predstavy o podobe spoločného štátu sa však
skončili neúspechom.
Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992,
keď oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou
hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH),
aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR
na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra
Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne,
teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.
V slovenskom parlamente sa deklarácia prerokúvala 17. júla 1992.
Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič.
Zúčastnili sa na ňom ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho
zhromaždenia (FZ), vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia -
poslanci Európskeho parlamentu.
Premiér Mečiar v rozprave označil prijatie deklarácie za kvalitatívny
zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov. Za jej prijatie napokon
hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa
hlasovania zdržali.
O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie
rezignoval československý prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil
slovami: "Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom."
Premiéri Mečiar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile
Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení Česko-Slovenska
na dva samostatné štáty bez konania referenda.
V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili
poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1.
októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR)
Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.